Ochrana pred teplom sa musí stať stavebným štandardom

Európa už mnoho rokov zaznamenáva výrazne vyšší počet horúcich dní za rok: Interiér zostáva celé týždne vyhriaty a ani v noci sa takmer vôbec neochladzuje. Problémy so srdcovo-cievnym systémom a koncentráciou, zlý spánok, vyčerpanie a z toho vyplývajúca nižšia produktivita sa pre mnohých ľudí a firmy stali už bežnou súčasťou leta. „Nebezpečenstvo vyplývajúce z vĺn horúčav sa ešte stále podceňuje,“ vraví Andreas Kraler, spoločník vo funkcii konateľa skupiny HELLA. „Ochrana pred teplom nie je otázkou rozpočtu, ale hlavne zdravia a sociálnej spravodlivosti. Preto by sa táto téma nemala stávať predmetom straníckych politických hier. „Spolková vláda, spolkové krajiny a obce nesú zodpovednosť za to, aby verejné budovy boli čo najskôr prispôsobené narastajúcim teplotám a aby bolo obyvateľstvo účinne chránené pred dôsledkami čoraz častejších vĺn horúčav.“ Spoločnosť HELLA preto vyzýva na zmenu myslenia v politike, hospodárstve aj spoločnosti: Kto dnes stavia alebo rekonštruuje, musí myslieť nielen na budúce zimy, ale aj na nadchádzajúce letá.

Či už ide o byt, kanceláriu, školu, materskú školu, nemocnicu alebo domov dôchodcov – to, do akej miery ľudia trpia horúčavou, závisí vo veľkej miere od kvality budov, v ktorých sa zdržiavajú. Veľké nezatienené sklenené plochy, chýbajúca vonkajšia ochrana pred slnkom, ako aj nedostatočne zateplené fasády a strechy vedú k tomu, že sa vnútorné priestory výrazne prehrievajú a teplo v nich zostáva uväznené celé hodiny. Najviac sú postihnuté podkrovné priestory, staršie existujúce budovy a moderné sklenené fasády. Ochrana pred letnými horúčavami je predovšetkým otázkou plánovania. Tam, kde sú budovy dôsledne zatienené a vybavené účinnými riešeniami na ochranu pred slnkom, zostávajú vnútorné priestory chladnejšie až o 10 stupňov Celzia. To nielenže zvyšuje komfort bývania, no zároveň to vytvára zdravšie pracoviská, lepšie podmienky na štúdium a príjemnejšie prostredie pre deti, pacientov či ľudí, ktorí potrebujú opatrovateľskú starostlivosť.

Vysoké teploty v interiéroch majú priamy vplyv na zdravie. Zlý spánok, vyčerpanie a problémy s koncentráciou negatívne ovplyvňujú každodenný život mnohých ľudí. Zároveň klesá výkonnosť a produktivita. V kanceláriách a podnikoch sa zvyšuje zaťaženie zamestnancov, v školách a materských školách sa sťažuje výučba, zatiaľ čo nemocnice a zariadenia opatrovateľskej starostlivosti musia chrániť mimoriadne zraniteľných ľudí. Vysoké teploty sa tak čoraz naliehavejšie stávajú ekonomickým a spoločenským rizikom. Nedostatočné chladenie a nedostatočná ochrana pred slnkom spôsobujú nielen zdravotné problémy, ale aj vyššiu mieru pracovnej neschopnosti, pokles produktivity a rastúce náklady na energiu v dôsledku zvýšeného využívania klimatizačných zariadení.

Dopady vĺn horúčav postihujú obyvateľstvo v rôznej miere. Mimoriadne ohrození sú starší ľudia, deti, chronicky chorí a ľudia z nízkopríjmových skupín. Kto býva v zle zrekonštruovaných bytoch alebo pracuje na pracoviskách bez dostatočnej ochrany pred slnkom, ten je voči horúčave často bezbranný. Zároveň si mnohé domácnosti nemôžu dovoliť energeticky náročné klimatizačné zariadenia alebo sa chcú vyhnúť ich prevádzke z dôvodu vysokých nákladov či ochrany životného prostredia. „Vonkajšia ochrana pred slnkom chráni zdravie, zlepšuje kvalitu života a zároveň znižuje spotrebu energie na chladenie,“ vraví Kraler. „Nato, aby bola účinná ochrana pred teplom dostupná pre všetkých, chýbajú záväzné normy a celoštátna podpora.“

Napriek stúpajúcim teplotám sa letná ochrana pred teplom pri výstavbe a rekonštrukcii v mnohých prípadoch ešte stále považuje len za komfort zvyšujúci prvok. Zatiaľ čo tepelná izolácia, vykurovacie systémy a energetická efektívnosť sú už dávno záväznými súčasťami stavebného projektovania, porovnateľné normy na ochranu pred letným prehriatím chýbajú. Spoločnosť HELLA preto požaduje, aby sa ochrana pred teplom dôsledne začlenila do stavebných predpisov, programov podpory a sanačných stratégií. To sa netýka len bytovej výstavby, ale aj kancelárskych budov, výrobných závodov, škôl, materských škôl, nemocníc, zariadení opatrovateľskej starostlivosti a ďalších verejných budov. Vnútorné priestory musia zostať použiteľné aj počas vĺn horúčav.

Účinná ochrana pred teplom začína pri obvodovom plášti budovy. Vonkajšia ochrana pred slnkom v podobe roliet, žalúzií, vertikálnych žalúzií alebo markíz zastavuje slnečnú energiu už pred okenným sklom a zabraňuje tak prehrievaniu sklenených plôch a vnútorných priestorov. Na rozdiel od ventilátorov alebo vnútorných závesov toto riešenie pôsobí priamo na príčinu a trvalo znižuje prienik tepla. Vzhľadom na to, že investícia do vonkajšej slnečnej ochrany predstavuje v závislosti od nehnuteľnosti v priemere len jedno až tri percentá celkových stavebných nákladov, je v porovnaní s jej prínosom pomerne nízka. Ďalšia výhoda: Vonkajšiu ochranu proti slnku možno v mnohých budovách namontovať aj dodatočne bez náročných stavebných úprav. Vďaka tomu klesá potreba energeticky náročného chladenia, pričom sa zároveň zvyšuje komfort, zlepšuje zdravie a zvyšuje energetická účinnosť. 

Vzhľadom na čoraz častejšie vlny horúčav sa vonkajšia ochrana pred slnkom stáva kľúčovým infraštruktúrnym opatrením pre budovy odolné voči klimatickým zmenám. „Vonkajšia slnečná ochrana je z hľadiska stavebnej fyziky najúčinnejším opatrením na ochranu pred teplom a dá sa namontovať už za niekoľko týždňov,“ hovorí Kraler. „Riešenia sú už dávno k dispozícii. Teraz je potrebné, aby rozhodujúci činitelia disponovali technickými znalosťami, aby existovali jasné normy a podporné programy, ktoré okrem dodávok tepla zaručia aj ochranu pred teplom ako základnú potrebu. Pre lepšie zdravie, vyššiu kvalitu života a väčšiu spravodlivosť.“