NEWS: Pán Kraler, môžeme povedať, že ste – s ohľadom na horúce letné mesiace posledných rokov – jedným z víťazov klimatickej krízy?
Klimatická kríza samozrejme mení naše podnikanie. Určite z toho profitujeme, aj keď to momentálne nepociťujeme, pretože hospodárska kríza zatieňuje mnohé veci. Je očividné, že ľudia sa zdráhajú nakupovať, a to nielen v Nemecku, ale aj v Rakúsku. Úplne absentuje nová výstavba.
Máte niekedy zmiešané pocity, keď sa pozeráte na ekonomické ukazovatele?
Tieto časy sú pre manažéra vzrušujúce. S neistotou pri plánovaní sa stretávame každý deň, pretože jednoducho nevieme, kam nás cesta zavedie – a to aj v prípade investícií. Ako rodinný podnik uvažujeme v generačnom horizonte a snažíme sa investovať anticyklicky. Keď sa situácia opäť zlepší – kedykoľvek to bude – chceme byť pripravení.
Ako dlho môže stredne veľká spoločnosť vydržať v takýchto časoch?
Samozrejme, musíte sa prispôsobiť. Nemôžem povedať, že budem pokračovať s tímom, ktorý som vybudoval pred dvoma rokmi. To nebude fungovať. Musíte sa prispôsobiť – aj dĺžke trvania tejto fázy. Rezervy sú jedna vec, ale v skutočnosti chcete napredovať a vytvárať rast. Obrovský nárast nákladov na pracovnú silu je výzvou.
Ak by ste mohli urobiť čokoľvek: Čo by to bolo?
Znížil by som vedľajšie mzdové náklady na pracovnú silu a posilnil by som miesto podnikania. Malé a stredné podniky sú zodpovedné za našu prosperitu a treba ich podporovať. Nie som fanúšikom univerzálnych riešení. Potrebujeme individuálne opatrenia. Jeden príklad: V našom sídle v Abfaltersbachu vyrábame viac energie, ako spotrebujeme, a to vďaka vlastnej vodnej elektrárni, fotovoltickému systému a nášmu spoluvlastníctvu v teplárni na biomasu. Vďaka tomu nie sme závislí od cien energií, ale sme sebestační.
Ako ste si istý, že sa veci začnú hýbať?
Všetko stojí. Je za tým príliš veľa dohadovania a politickej vypočítavosti na to, aby sa niečo stalo. Na druhej strane musím povedať: Rakúsko má ako lokalita tiež svoje výhody. V posledných rokoch sme mali vcelku stabilnú vládu. Z právneho hľadiska je situácia jasná. Z hľadiska pracovného práva som v porovnaní s Nemeckom v oveľa komfortnejšej situácii – pre spoločnosti aj pre zamestnancov. Toto sú faktory lokality, ktoré pomáhajú.
Čo to znamená pre spoločnosť, ak sa nič nestane?
Znamená to, že zvýšime ceny – a to nakoniec pocíti koncový zákazník. To znamená, že infláciu nepriamo zvyšujeme sami, pretože zvyšujeme ceny, aby sme zabezpečili naše výsledky. Nejde o nadmerné zisky, ale jednoducho o zabezpečenie zárobkov.
Produktivita v krajine je takisto problémom – kľúčové slovo: debata o práci na čiastočný úväzok...
My ako spoločnosť musíme zabezpečiť, aby sa veci vyvíjali smerom nahor. Zapojením našich pracovníkov, vysvetľovaním toho, čo je potrebné, a podporou spolupráce. Už nestačí len povedať: „Druhá osoba to musí vyriešiť za mňa.“ Veľa vecí máme vo vlastných rukách.
Ako veľa trpezlivosti máte s hospodárskou politikou vlády?
Nemôžem ju zmeniť. Samozrejme, môžem sa v súkromí posťažovať a pokúsiť sa vyjadriť svoju kritiku prostredníctvom príslušných zástupcov. Existuje však mnoho väčších spoločností, ktoré majú úplne iný vplyv a silu niečo zmeniť. Snažíme sa posúvať veci v malom rozsahu vlastnými silami ďalej. Ak by sme sa spoliehali na politiku, nikam by sme sa neposunuli. V Nemecku mám aspoň dojem, že vláda si uvedomuje, čo musí urobiť na oživenie hospodárstva. Pretože jedna vec je jasná: Ak sa napríklad stavebníctvu nebude dariť, budeme mať dlhodobý ekonomický problém. Na to je v stavebníctve a pomocných stavebných odvetviach jednoducho príliš veľa zamestnancov.
Hovorí sa, že kvalita má svoju cenu. Kde je hranica a kto ju určuje?
Trh určuje hranice. Ak je to už píliš drahé alebo kvalita už nevyhovuje, trh si to sám upraví. Zároveň to závisí od prístupu: Mám vytvoriť výrobok, ktorý vydrží iba počas záručnej doby? V tom prípade nemusím pred okno vôbec nič vešať. Chceme však tvoriť výrobky, ktoré budú užitočné mnoho rokov – nie len tri roky a potom ich treba vymeniť. Takéto podnikanie založené na „jednorazovom“ používaní nezohľadňuje zákazníka a nie je udržateľný.
Vaša spoločnosť stále sídli v malom meste. Prečo?
Vďaka akvizíciám máme aj ďalšie pobočky. Nechceme však presťahovať naše sídlo v Abfaltersbachu vo východnom Tirolsku. Toto je naše srdce, náš ideálny svet. Na tomto mieste sme dobre etablovaní a sme jediná spoločnosť s centrálou v okrese Lienz. To nám dáva určité jedinečné postavenie na miestnom trhu práce.
Podporujete prisťahovalectvo. Aký silný protivietor očakávate?
Cielené prisťahovalectvo je potrebné, ale s plnou integráciou, najmä prostredníctvom jazyka. Integrácia bez jazyka nikdy nie je úspešná. V našej pobočke vo Východnom Tirolsku sme v čase špičky zamestnávali pracovníkov 30 národností. Takže sme určite otvorení. Spoločnosť však musí byť oveľa otvorenejšia. Samozrejme, že udalosti ako násilné trestné činy sú škodlivé, pretože posilňujú predsudky. A to dodáva tejto téme veľa populizmu.
Prečo sa k tejto téme staviate uvoľnenejšie?
Pretože to vidím ako jedinú cestu vpred. Automatizácia nám pomáha v rôznych smeroch, ale určite nie všade. Pri riešení tejto témy chýba úprimnosť. Jeden kopne loptu doľava, druhý doprava. Jasný záväzok voči prisťahovalectvu by bol záväzkom voči Rakúsku ako miestu podnikania.
Váš otec navštevuje spoločnosť každý deň. Čo si o tom myslíte?
Páči sa mi to. Na jednej strane je šedou eminenciou a zároveň integrátorom par excellence. Ja veľa cestujem, on sa stará o interné záležitosti. Niekedy máme rozdielne názory. Ale keď opúšťame miestnosť, vždy sa vopred dohodneme. Mám inú povahu. Časy, keď budoval spoločnosť, boli iné. Dnes zhromažďujeme oveľa viac názorov, aby sme boli prístupnejší širšiemu okoliu.
Povedali ste, že spoločnosť HELLA bola vždy najsilnejšia v nepokojných časoch. Kedy máte pochybnosti?
Vždy premýšľate o tom, či robíte všetko správne a či robíte správne rozhodnutia. Keď všetky krízy udrú v rovnakom čase – vojny, hospodárska kríza – pýtate sa sami seba: Ako to teraz bude? Najmä preto, že nedokážete odhadnúť, ako dlho určitý stav bude trvať. Keď je výsledok neistý, v krízovom režime je potrebné držať spolu. Keď sa situácia zhoršila, spolupracovali sme, aby sme z nej vyťažili čo najviac.
Kde beriete sebadôveru?
To je základ. Chcem vyžarovať optimizmus – aj keď nie je vždy všetko dokonalé.
Čo by ste odkázali budúcej generácii?
Stojte nohami na zemi, buďte optimistickí a pomáhajte si navzájom.